Žalm 31 – 4. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 31 4. časť komentár: Pán verných chráni

„Povedať, že sa jedná o bohatý žalm je veľmi skromné. Sú v ňom myšlienky a vety, o ktorých by sa dalo rozjímať a minúť pri nich celý život. Hutnosť tohto žalmu ma presiahla. Nachádzam v ňom krik zúfalého človeka, ktorý preto, aby sa znova postavil na nohy, sa zdôveruje Bohu. Je textom, ktorý mi vnuká, ako sa mám pozerať na život. Cítim všetky námahy života a nazval by som ho „žalm pre toho, kto prišiel až ku dnu“, „pre toho, kto hľadá dôvody na to, aby sa postavil ráno z postele a žil na tomto svete“. Cítim tu ducha osoby, ktorá je dobitá, chabá, ktorá žije všetku svoju námahu a má intuíciu aká by mala byť cesta, ktorú má prejsť alebo cesta ku tomu, aby sa vrátila k životu. Je textom v pohybe, medzi činnosťami človeka k Bohu (utiekať sa, si skalou, zverujem sa, dôverujem…) a činnosťami, ktoré človek žiada od Boha (nakloň svoj sluch, osloboď ma, nechaj zažiariť svoju tvár nado mnou, počul si môj hlas…). Je znamením toho, že vzťah s Pánom nie je nikdy jednostranný. Človek, ktorý sa dotýka dna, sa pozerá dovnútra a hľadá Božiu ruku, na to, aby sa mohol znova postaviť. Ako keď, vtedy, keď sa dotýkame dna a sme zúfalí, máme bránu, ktorá sa volá Boh, ktorá nás dvíha hore. Pozerať sa dnu, poznať ako sme tu na zemi, nám pomáha objaviť, že potrebujeme Pána. Iba veľký hriešnik môže pochopiť túto silu. Iba ten, kto žil chudobu, môže ochutnať bohatstvo, veľký smäd nám pomáha oceniť pohár vody. Vyjadrenia odovzdanosti a dôvery Pánovi sú intenzívne: „moje dni sú v tvojich rukách“, „Osloboď ma z ruky mojich nepriateľov“ a dali by sa žiť každý deň. V tomto mori emócií, myšlienok, pozvaní, je riziko zostať zavalený a vôbec sa nezastaviť kvôli prílišnému bohatstvu. Vyber si vetu, takú ktorá vibruje v tvojom vnútri, takú, ktorá opisuje to, čím si teraz, takú, ktorú ti žalmista túži darovať. Prežúvaj ju dnes, nauč sa ju naspamäť, opakuj ju viac ráz, skúšaj ju žiť a znovu si ju občas vyber zo svojej mysle. Napíš si ju do mobilu. Občas si ju prečítaj počas prestávky na kávu, v rituáli, ktorý každý deň realizuješ, na autobusovej zastávke: zastav sa a znova si ju obnov. Opakuj ju v rytme tvojho dýchania, vtedy prejde z mysle do srdca a zo srdca do rúk. Je to spôsob, ako niesť Boha vždy so sebou, mať ho v ústach, v myšlienkách, v mysli, aby sme si pripomínali, ako veľmi ho potrebujeme.“ (P. Vicini)

WordPress Video Lightbox Plugin