Žalm 37 – 5. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 37 5. časť komentár: Len Pán

Žalm 37 je žalmom múdroslovným, zrodil sa teda v kontexte vzdelávania sa, jeho obsah je hutný a hlboký, ale nemá v sebe veľa lyriky. Jedná sa o alfabetickú kompozíciu, predstavuje 22 strof, ktoré sa každá skladajú z dvoch veršov a každá strofa má začiatok podľa písma abecedy, prvok, ktorý nás skôr privádza ku jeho funkčnosti, ktorá je skôr didaktická a nie lyrická. Múdroslovná meditácia tohto žalmu sa rozvíja sa v rozvíjaní sa štyridsiatich veršov: zastavím sa pri prvých šiestich.

Vo všeobecnosti nás žalm pozýva vnímať ako prítomné a skutočné, to že z našich rán, nepokojov a starostí, ktoré vznikli aj z hriechu niekoho iného sa zachránime, iba ak naše myšlienky a naše srdce sa nebudú orientovať a fokusovať sa na význam nespravodlivosti, ale na Boha: „spása spravodlivých prichádza od Pána“. Začiatok žalmu privoláva okolnosti, ktoré určujú nepokoj alebo všeobecne negatívne prežívanie a následné pokojné odovzdanie sa. Odpočívať a odovzdať sa Pánovi, spoliehať sa na neho, na neho, ktorý na nás dáva pozor a ochraňuje v tom priestore a čase, v ktorom na nás myslel a do ktorého nás pozval, kúsok „zeme“, ktorý nám patrí a ktorí sme pozvaní obývať. „Nehádaj sa s nespravodlivými, nezáviď tým, ktorí robia zle, ako seno pominú, padnú ako tráva na lúke“. „Dôveruj Pánovi a rob dobre, obývaj zem a ži s vierou. Hľadaj radosť v Pánovi a vypočuje túžby tvojho srdca. Predstav Pánovi svoj život, spoliehaj sa na neho: doplní tvoje dielo, nechá zažiariť ako svetlo tvoju spravodlivosť, ako poludnie tvoje právo“. V troch slovesách: spoliehať sa, obývať a ukazovať vidím tri aspekty, ktoré sú dôležité k tomu, aby sme o nich meditovali. 

Dôverovať (spoliehať sa) Pánovi (na Pána) v akejkoľvek situácii, či sa jedná o veci krásne alebo škaredé, okolnosti spravodlivé alebo nespravodlivé. Boh bude konať spôsobmi a v časoch, ktoré sú pre nás neznáme, ale bude konať. Spoliehať sa na to, že sme v Božich rukách nie je však posledným a rezignovaným postojom, ale postojom, ktorý je prvý a začiatočný, život, ktorý nám Boh dáva je prísľub dobra, ktoré nás sprevádza, Boh ktorý nejde oproti voči našej potrebe, ale ktorý ju predchádza! Dôverovať (spoliehať sa) je nájsť pokoj v Bohu. Páči sa mi myšlienka, že dôverovať Bohu nie je spoliehať sa na prísľuby do budúcnosti, ale v garancie pre prítomnosť: tu, v mojom „tu a teraz“, v mojej nepredvídateľnej skutočnosti, krásnej alebo škaredej Boh je.

Obývať: obývať zem… a na akú zem sa tu myslí? Je to zem, ktorú Boh prisľúbil Abramovi? Je to svet? Pre mňa obývať zem nie obývať geografický priestor alebo prinajmenšom nie iba, ale je odpoveďou na pozvanie, je zodpovednosťou jedného „áno“ v dejinách, záväzok byť vo svete vo svojom poslaní a zamestnaní, rodine, vzťahoch, situáciách, inštitúciách, atď… a častokrát obývať zem je namáhavé a búrlivé, ale Pán nás žiada, aby sme objali túto ťažkosť a aby sme sa nevzdávali. Zem je darom a poslaním v tom istom čase.

Ukazovať: ukazovať slobodu toho, aké to je vstúpiť do autentického vzťahu s Bohom, v modlitbe sa definovať spolu s ním, tým, že uznávam to, že v tomto intímnom vzťahu sa jeho vôľa stáva mojou túžbou. Je to práve v modlitbe, kde sa uskutočňuje vzťah s Bohom, ona je preukázaním Bohu náklonnosti, zrieknutia sa, túžby a každého iného citu. Vo vnútri tohto vzťahu On bude konať: „nechá zažiariť ako svetlo tvoju spravodlivosť, ako poludnie tvoje právo“.

Ježiš nechá zažiariť našu slávu, ktorá nie je ničím iným, ako jeho Sláva v nás. (Maruska Guiducci)

WordPress Video Lightbox Plugin