Žalm 62 – 2. časť

Komentár 2. časť

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi a môže sa vzťahovať na udalosti: 2Sam 15-19. Moc a sila a milosť prináležia iba Bohu, ktorý sa ľuďom odpláca podľa ich diel: Rim2,6-11.

Boh je: oddych, spása, skala útočiska, pravda, sudca ľudí. Svet braný ako moc proti Bohu je ničota, klamstvo, násilie a lúpeže. Od momentu kedy sa Boh osobne ujal nášho boja proti našim nepriateľom svojim utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna, stal sa našou nedobytnou pevnosťou, našim útočiskom: v ňom môže bezpečne oddychovať naša duša. Kristus je v nás nádejou slávy (Kol 1,27.29).

Iba v Bohu môže človek môže objaviť bezpečie a pokoj: náš Boh je Boh nádeje (Rim 15,13.) Nádej kresťana je Božím darom. Naša nádej je Ježiš Kristus (1Tim 1, 1). V súženiach a skúškach ožíva kresťanská nádej (Rim5,3-5). SZ i NZ potvrdzujú túto nádej (Rim 8,31-34). Sme pozvaní nechať Božou pečaťou poznačiť každý aspekt nášho bytia. Pokoj a spása spočívajú v odovzdaní a podriadení sa Bohu.

Žalmista od začiatku žalmu zdôrazňuje, že iba Boh je hodný dôvery a dôverovať mu treba za každých okolností. Dôvera v Boha má byť životným programom veriaceho človeka. Tak ako je nemenný a večný Boží poriadok tohto sveta, ak môže istotu útočiska, stability a ochrany očakávať človek dôverujúci v Boha, ktorý je prameňom večnosti, pokoja, moci, garant spravodlivosti a milosrdenstva. Boh bude navždy stáť po boku toho, kto mu dôveruje. 

„Spása a nádej sú v hĺbke synonymá, v tom zmysle, že „sú konkrétne tou istou realitou, ktorá má dva uhly pohľadu, zo strany Boha (prisľúbená spása) a zo strany človeka (nádej spásy)“ (G.F.Ravasi, Kniha žalmov, 1983) Veľmi špecifické vyjadrenie „nájsť odpočinok v Bohu“, ktoré by sa mohlo doslova preložiť aj ako „byť v tichu s Bohom“. „Moja duša očakáva v tichosti iba Pána, pretože je to On, z ktorého pramení moja nádej“, tak nám hovorí jeden hebrejský preklad (Tikkun Tehillim, Mose Levy, 2008).

 „Je vzývaním tichého odovzdania sa dieťaťa do náručia matky (žalm 131), je to ticho stáť pred Bohom a očakávať bez hnevu kvôli tomu, kto ho spôsobil (žalm 37), iné ticho je však to ustrnuté a takmer beznádejné zo strany Jóba (2,13) alebo zo strany modliaceho sa v žalme 39, ktorý tvrdí „Ako nemý som bol ticho, mlčal som bez toho, aby som z toho mal dobre, dokonca moja bolesť narástla“ (v.2 – 3). Ticho, inými slovami nie je vždy dramatické: môže byť aj neverbálnym vyjadrením oslavy Boha, jasného očakávania, plného dôvery a nádeje zo strany veriaceho.“ (G. F. Ravasi) 

Žalm 62 predstavuje cestu k pokoju a odmene. Pre žalmistu je možné nájsť pokoj v dôvere a modlitbe k Bohu. Pokoj možno nájsť v tichu – v prejave úplného odovzdania sa do Božej dôvery – pred Bohom, napriek búrkam života. 

WordPress Video Lightbox Plugin