Žalm 63

Bože, ty si môj Boh,
už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša,
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody,
tak ťa túžim uzrieť vo svätyni
a vidieť tvoju moc a slávu.
Veď tvoja milosť je lepšia než život;
moje pery budú ťa oslavovať.
Celý život ťa chcem velebiť
a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.
Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša
a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.
Na svojom lôžku myslím na teba,
o tebe rozjímam hneď za rána.
Lebo ty si mi pomáhal
a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
Moja duša sa vinie k tebe,
ujímaš sa ma svojou pravicou.

{full-text}
[Tí však, čo chcú môj život zahubiť,
zostúpia do hlbín zeme;
vydaní budú meču napospas,
stanú sa korisťou šakalov.
Kráľ sa však bude tešiť v Bohu;
chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho,
lebo budú umlčané ústa klamárov.]
{/full-text}

Komentár:

Vo verši 1 sa hovorí o tom, že Dávid bol na púšti. Na nej bol dvakrát. Prvýkrát, keď utekal pred svojím synom Absolónom (2 Sam 15) a druhýkrát v príbehu o Abigajil (1 Sam 25). Samotný žalm sa lepšie spája s príbehom o úteku Dávida z Jeruzalema. „Žalm 63 sa dotýka druhej udalosti, keď Dávida trápila skôr bolesť jeho duše, než ohrozenie tela.“ (Nora Tehillot) „Tento svet je pre nás miestom ustavičného smädu, zatiaľ čo na onom svete budeme napojení dovôle.“ (Augustín)

Vo verši 2 bolo pôvodne zvolanie „Pane, ty si môj Boh“. Lenže v žalmoch 42-83, ktoré sa volajú tzv. Elohistický žaltár sa mení oslovenie Pán na Boh. Charakter výrazu „viniem sa k tebe“ (teba hľadám) poukazuje na zanietené hľadanie Boha a dal by sa preložiť a aj ako „teba túžobne vyhľadávam“. „Dávid obnovoval svoje hľadanie Boha pri každom novom svitaní.“ (Feuer) „Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo“. Dve časti tohto výroku majú synonymný charakter, pričom duša a telo zakaždým predstavujú celého človeka. Duša sa viaže na emocionálny a myšlienkový svet celého človeka, zatiaľ čo telo na jeho fyzickú stránku. Žalmista tu teda zdôrazňuje, že celá jeho bytosť je naplnená túžbou po Bohu. Smäd po Bohu je iným obrazom vyjadrený v Ž 42,2-3: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ „Smädím a túžim prísť ku tebe, do tvojho domu modlitby“ (Raši). Dávidovi na púšti isto chýbala voda, ale nespomína ju. Je taký upriamený na Boha, že si nič iné nevšíma, ani svoje telesné potreby“ (Bachja). Dosiahol úplnú harmóniu tela i duše, lebo jeho duša smädila po Bohu a jeho telo po ňom prahlo (dychtilo), celý bol preniknutý spiritualitou.“ (Nora Tehillot) „Iba Boh nasycuje telo i dušu.“ (Augustín) V súvislosti s veršom 2 môžeme čítať u duchovných majstrov i tieto slová: „V čase duchovnej vyprahnutosti, či inak povedané, temnej noci v duchovnom živote, keď si človek hľadajúci Boha uvedomuje stav, akoby bol vnútorne zbavený každého citu, vrúcnosti, podobne ako pustá zem, ktorá neprináša plody, na ktorej niet chodník, po ktorom by kráčal Boh a nepociťuje občerstvujúcu milosť. Vtedy sa mu zdá, že duchovná vyprahnutosť premení jeho vnútro na ozajstný púštny piesok.“ (František Saleský) „Často schádzame do úrodných údolí, v ktorých sa naše srdce veľmi rado sýti, na široké pole Svätého písma, ktoré je mnohokrát pred nami otvorené a štedro nám ponúka svoje poklady. Sú však obdobia, keď sa toto široké pole zdá byť vyschnutou púšťou a bez vody. Ani nevieme, kde sme: na mieste pokoja a svetla nachádzame úzkosti, ba čo viac, temnoty.“ (Terézia z Lisieux)

Vo verši 3 sa žalmista odvoláva na predošlú skúsenosť vo svätyni. V každom prípade žalmista očakáva prejav Božej moci a slávy a milosrdenstva, ktoré súvisia s prítomnosťou Boha v chráme. „Nech je nasýtená moja duša videniami tvojej moci a slávy“ (Raši) „Ako ten, čo smädí (v púšti po vode), tak (aj) ja túžim vidieť/nazerať na mieste svätosti (tvoju svätú Prítomnosť)“ (Radak). „Koreň slovesa hľadel som označuje aj duchovné vnímanie a nazeranie prorokov, zvané  (prorocké) videnie/vízia.“ (Malbim) Tento koreň s inou vokalizáciou znemená hruď/prsia (v ktorých je srdce), preto sa to dá vysvetliť aj ako (Dávid) videl/mal videnie akoby videl srdcom, na rozdiel od bežného pohľadu okom. Akoby Dávid hovoril: Kým som ďaleko, tvoju svätyňu vidím srdcom a predstavujem si deň, keď ťa budem smieť vidieť z tváre do tváre.“ (Hirsch) „Telo sýti chlieb, voda, ovocie, víno, dušu zasa modlitba, Božie slovo či vyučovanie. Keď bude naše telo vzkriesené, bude sa živiť Božím slovom, ktorým bolo stvorené.“ (Augustín)

Vo verši 4 je výraz milosť/milosrdenstvo. Mohli by sme však skôr hovoriť o vernej láske Boha, čo presnejšie vystihuje charakter použitého slova (Žalm 89,2: „Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.“) Nielen milosrdenstvo samotné, ale vedomie skalopevnej vernosti Boha, ktorý je milosrdný, vedie žalmistu k tomuto vyhláseniu. (Žalm 36,6-8: „Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom. Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš. Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.“) „Lepšie ako život“ by sa dalo preložiť v tomto prípade aj „sladšie ako život“, keďže v hebrejčine môže niesť tento významový odtieň. (Žalm 34,9: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.“) „V slovách milosrdenstvo a v život môžeme vidieť aj narážku na večný život po smrti a na pozemskú existenciu: Lebo lepšie je milosrdenstvo, ktoré je pripravené pre spravodlivých v nastávajúcom svete, ako život, ktorý si dal bezbožným na tomto svete.“ (Targum)  „Bez Božieho milosrdenstva nemá ľudský život zmysel, lebo život, ktorý nesmeruje k večnosti, bude pre nás skôr zdrojom nešťastia, než života.“ (Hilár) „Smrť nie je ničím iným, ako prechodom, lebo po tomto živote existuje iný, lepší život. Božie milosrdenstvo prelomilo moc smrti na veľkonočné ráno a umožňuje tak ľuďom vstúpiť do večného života a budovať nebeský Jeruzalem.“ (Cyprián) „Je správne, že moje pery budú oslavovať iba tvoje milosrdenstvo, a nie dobrodenia iných žijúcich smrteľníkov, ktorí si užívajú život v hojnosti.“ (Radak) „Veď na to je celý úžitok tvojho milosrdenstva, z darovania mi života, aby som ťa viac/ešte oslavoval svojimi perami, lebo keby toto nebolo (zmyslom môjho bytia), na čo mi je život a po čom mám prahnúť na posvätnom mieste, aby som ťa oslavoval.“ (Mecudat David) „Zmyslom života je (dušou) čerpať Božie milosrdenstvo a (telom) slovami oslavovať Boha.“ (Feuer)

Vo verši 5 pokračujeme s rozvíjaním myšlienky oslavy Boha. „Kto sa modlí modlitbu Šema Israel, prijíma prikázanie milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou (Dt 6,5), a tak z lásky k Bohu odovzdáva Pánovi aj svoj život.“ (Feuer) „Pravým cieľom modlitby je dvíhať, t. j. vyzdvihovať a vyvyšovať Božie meno. Aj keď človek prosí o vlastné blaho, motívom pri hľadaní osobného šťastia má byť pripísanie slávy Božiemu menu.“ (Jalkut Eliezer) „Kresťania majú svoje ruky dvíhať k modlitbe, tak ako Kristus vystrel ruky na kríži pre všetkých. Treba ich tiež dvíhať ku všetkým dobrým dielam. Aké však majú byť ruky, ktoré dvíhame k modlitbe? Čisté ruky bez hnevu a hádok.“ (Augustín)

Vo verši 6 nájdeme súvislosti s:

Žalm 36,9: „Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší.“

Žalm 65,12: „Rok korunuješ svojou dobrotou, kade prejdeš, všade je hojnosť.“

V originálnom texte sa stretáme miesto výrazu „sťa na bohatej hostine“ s výrazmi „tukom a masťou (olejom).“ Tieto výrazy sú synonymné a vo svojej kombinácii zvýrazňujú hojnosť Božieho požehnania. Výraz „moja duša“ zastupuje celého človeka. Žalmista sa vo svojej modlitbe cíti byť účastný na hostine s Pánom. „Živé tvory nasýti tučná a mastná (t. j. sýta a výživná) potrava. Podobne je nasýtená aj moja duša, keď jasavou rečou chválim Pána“ (Radak). „Ako sa telo sýti a udržiava výživným jedlom v pravidelných odstupoch, tak sa duša živí duchovným pokrmom, keď zachováva poriadok každodenných modlitieb.“ (Malbim) „Dávid chce v žalme povedať: Ak mi dáš príležitosť žehnať ti a vyvyšovať tvoje meno, potom moja smädná a vyprahnutá duša bude úplne uspokojená (nasýtená), presne tak, ako je telo spokojné po sýtom a výdatnom jedle.“ (Feuer) „Jasavé pery tu znamenajú vyjadrovanie/vyjadrenia jasania.“ (Raši) „Budem ti jasať (na chválu) v každej reči, čo poznám.“ (Ibn Ezra) „Každý jazyk využijem na vyjadrenie tvojej chvály.“ (Feuer) „Duša, o ktorej hovorí tento verš, určite netúži byť nasýtená pozemskými vecami, ale túži po duchovných daroch, lebo len tie sú večné a všetko ostatné je do času. Keď duša dostane tieto dary, potom bude chváliť Pána jasavými perami.“ (Augustín)

Vo verši 7 môžeme nájsť súvislosť so:

Žalm 1,1-2: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“

Žalm 119,148: „Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, aby som rozjímal o tvojich výrokoch.“

Žalmistovo spomínanie na Boha aj tu súvisí s jeho osobným úkonom zbožnosti pri mrmlavom recitovaní textov a meditáciou nad nimi. „Keď si na teba spomeniem, vtedy potešíš moju dušu, t. j. v noci, keď sa myseľ oslobodí od celodenných starostí a nič ju neruší, človek môže zamerať svoje myšlienky na Boha.“ (Ibn Ezra) „Na svojom lôžku znamená v čase odpočinku. Keď teda dokážeme myslieť na Boha v čase odpočinku, sme schopní naňho myslieť aj v čase, keď vstaneme a začíname pracovať.“ (Augustín)

S veršom 8 nás spájajú:

Žalm 57,2: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy.“

Žalm 61,5: „V tvojom stánku chcem prebývať naveky a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.“

Žalm 91,4: „Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. Jeho pravda je štítom a pancierom.“

Tôňa je rozšírenou metaforou pre miesto ochrany. V kontexte hebr. kultúry výrok vyvoláva spontánnu asociáciu s krídlami cherubínov na arche, ktorá je sídlom Pána. „Keď sme ukrytí pod krídlami Pána, môžeme všetko konať s radosťou…Aby sme sa pod tieto krídla zmestili, musíme ostať maličkými a neustále si uvedomovať Pánovu veľkosť.“ (Augustin).

Výraz vo verš 9 by sa jednoducho dal preložiť „primkol som k tebe“, keďže výraz duša zastupuje celého človeka. Sloveso prilipnúť sa používa niekedy pre vyjadrenie vrúcneho vzťahu medzi ľuďmi (Rút 1,14), poprípade vášnivej túžby po niekom (Gn 34,3). Skôr ako o primknutí sa k Bohu by tu mohlo znamenať aj jeho snaživé nasledovanie, podobne ako začiatok žalmu hovorí o jeho úpornom hľadaní. LXX to takisto chápe v tomto význame: „moja duša ťa nasleduje v bezprostrednej blízkosti“. Druhá časť verša by odkazovala na stav, keď Boh prevzal iniciatívu a sám sa chopil hľadajúceho žalmistu. „Aj keď človek nemôže k Bohu prilipnúť telom, môže sa k nemu približovať intelektom a dušou, skúmaním Božích ciest.“ (Feuer) „Uchopila ma tvoja pravica, držím sa ťa ako plameň knôtu a posilňuje ma Tóra, ktorú priniesla tvoja pravica.“ (Zera Jaakov)

Žalm 63 je spevom mystickej lásky, naplnením túžby veriaceho človeka po večnom splynutí s Bohom, ku ktorému duša prilipla, je dôvodom radostnej a vďačnej chvály. Videnie Božej moci a slávy v chráme je viac ako život sám – je naplnením života Božou dobrotou. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WordPress Video Lightbox Plugin