Žalm 65 – 2. časť

Žalm 65 2. časť: komentár

Žalm ponúka realistický pohľad na človeka. Človek je slabý a doliehajú na neho dôsledky hriechu a viny tak silno, že ho stláčajú k zemi a porážajú. V kontexte stvoreného sveta je človek jeho súčasťou a uvedomuje si vlastnú malosť v porovnaní so Stvoriteľom. Človek je odkázaný na Božie požehnanie zeme aj pri zabezpečovaní vlastných životných potrieb.

Ako odpoveď na ľudskú situáciu žalm ponúka dôležité výpovede o Bohu. Je to predovšetkým teológia odpustenia, podľa ktorej Boh odpúšťa previnenia a hriešnika prijíma k sebe. Boh sa neustále ukazuje ako ten, kto tvorí, dáva život, podnecuje aktivitu. Je zárukou stability a poriadku a toto požehnanie nepatrí iba vyvolenému národu, ale je rozšírené na celí ľudstvo. Boh netvorí hotové produkty, ale umožňuje osobný rozvoj. Takto je každý Boží dar výzvou a možnosťou rozvinúť sa.

Odpustenie je vyjadrením Božej dobroty a zvrchovanosti, ktorá je rozšírená na celé stvorenie. Boh dáva život a existenciu svetu a ľuďom.

Samotný žalm sa od začiatku predstavuje ako „oslava“ a k tejtom myšlienke sa vracia i na konci (jasať, plesať). Oslava Boha je na začiatku spojená s tichom, Boh je velebený nie mnohovravnosťou, ale postojom človeka a následným plnením sľubov.

Slovesá „jasať, spievať a plesať“ sa často použivajú v kontexte Božej oslavy a ako poďakovanie za jeho dobrodenia (Ž 47,2, Ž 66,1, Ž 81,2, Ž 95, 1.2, Ž 98,4 a Ž 13,6, Ž 21,14, Ž 27,6, Ž 28,7).

Žalm je oslavou Boha, ktorý je istota pre všetky končiny zeme a mora diaľav (v.6). Na tohto Boha sa s nádejou na odpustenie obracajú veriaci vedomí si svojej hriešnosti (Ž 65,2-4). Boh tak, ako pokoruje chaos a zlo vo svete, premáha aj hriech, ktorý ťaží prosiaceho.

Boh je jediným a jedinečným cieľom oslavy. On je dobrý, veľký, všemohúci, láskavý. Bohu patrí nevýslovná chvála, ktorá presahuje slová. Božia trvalá prítomnosť v chráme – jeho vernosť, blahosklonnosť a otvorenosť per ľudské potreby – počuje, vypočuje odpúšťa – jeho večné milosrdenstvo. Boh vypočuje modlitby až vtedy, keď človek obmäkčí svoje (tvrdé a necitlivé) srdce. „Víťazia nad nami naše neprávosti“ toto nás privádza až k beznádeji a tu prichádza nelogická odpoveď Boha, ktorý prekrýva ľudské previnenia, vyslobodzuje človeka od smrti, uzdravuje ho, umožňuje mu byť vo svojej blízkosti. Odpustenie je vždy darom od Boha. 

Dobrodenia Božieho domu sú duchovné požehnanie, milosť, oslobodenie, odpustenie. Svätosť a blahobyt chrámu, je to dom svätosti, načerpania a najmä Božej krásy a svätosti. „Pane daj nám hojnosť svätosti, ktorá prúdi z tvojho chrámu. Prosíme nehľaď na to, že nie sme hodní toľkej štedrosti.“

Boh je zdrojom a darcom spásy. Ponúka istotu, to značí cítiť sa bezpečne a bezstarostne. Dôvodom tohto je „spočinúť na niekom, niečom.“ Boh je zdrojom a garantom istoty, On je tým základom, na ktorom môžeme spočinúť, pretože On koná hrôzu vzbudzujúce skutky. Jeho brána pokánia je však otvorená navždy. Bázeň a oslava sú správnou reakciou na Božie skutky. 

Trvalá Božia starostlivosť prináša úrodnosť a bohatstvo krajiny. Toto je dôvodom Božej oslavy. Božie dielo prekonáva všetky ľudské výkony a schopnosti. Chválospev je výzvou pre kresťanov, aby obdivovali zem s nádhernými dolinami, lúkami, rastlinami a objavili stvoriteľskú ruku Nebeského Otca a aby sa aktívne zúčastňovali na zveľadení zeme. 

Príroda sa stáva výrečným znamením Božej krásy a veľkosti. 

Žalm je teologickou kontempláciou nad tým, čo spája stvorenie a vykúpenie.

WordPress Video Lightbox Plugin