Žalm 68 – 4. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Komentár:

Žalm 68 je jeden z najťažších, ale aj najkrajších žalmov. Svedčí o tom jeho obľuba u mnohých osobností( Sv. Anton Pustovník, Martin Luther, Pius XI. …).

Jeden z dôvodov obľuby tohto žalmu je vznešenosť výpovedí o tom, že medzi Bohom a hriechom niet nijakého kompromisu. Žalm sa vyznačuje veľkou jednoznačnosťou v tejto téme. 

Boh je Otcom slabých a znevýhodnených. Jeho činnosť možno vidieť nielen vo „veľkých dejinách“, ale aj vo vlastných osobných dejinách, ak je človek ochotný hľadať ho a kráčať životom spolu s ním.

Život nijakého človeka nemôže byť vyňatý z Božej starostlivosti. Boh pôsobí v živote každého, kto je ochotný hľadať ho a komunikovať s ním. Jeho moc môže zvládnuť všetko, každý problém, bolesť, prekážku…

Celý život človeka by mal byť výrazom holdu a vďaky Bohu, ktorý sa stará o človeka tak, ako sa staral o svoj vyvolený ľud v každom čase.

„Deň čo deň znamená, že človek má dobrorečiť Bohu“ (Malbim).

„Kto napreduje na duchovnej ceste, hoci je hriešny, deň, čo deň môže blahorečiť Bohu. Veď čo by nám prospelo, keby sme blahorečili Bohu včera, ale dnes by sme toho už schopní neboli? Boh nám na ceste za ním pomôže a bude s nami spolupracovať.“ (Hieronym)

Boh je v prvom rade chválený predovšetkým ako ten, ktorý nesie nám, teda v zmysle „nesie za nás“ to, čo nás zaťažuje a oberá nám sily.

Boh Izraela je tu oslavovaný ako ten, čo zachraňuje, a to dokonca aj zo situácií, pri ktorých sa človek dostáva až do blízkosti smrti.

„Aj keď koná voči nám prísne (ako spravodlivý Boh), chce nás tým zachrániť od ešte horšieho trestu (ako milosrdný Pán)“ (Kiftajim L Tušija).

„Toto spojenie mena „Pán“ (milosrdný) a „Boh“ (spravodlivý) v jednom slove „Boh“ naznačuje, že prísne napomenutia Boha v skutočnosti spôsobuje milosrdný Pán. Nám sa možno zdá, že nás vtedy akoby menej miluje, ale je to naopak. Drobné trápenia majú zachrániť človeka od veľkých tragédií, lebo vďaka nim má príležitosť spamätať sa a robť pokánie, prv než by sa previnil vážnejšie.“ (Feuer)

Podobne ako v iných žalmoch (66, 76, 96) je tu označený ako ohromujúci, čiže vzbudzujúci bázeň, práve pre svoju vznešenosť a moc. Pre svoj národ je ustavičným zdrojom moci a posily. Žalm sa končí zvolaním: Nech je požehnaný Boh!. Je to vhodné zakončenie nielen tohto žalmu, ale celej skupiny Ž 65-68, v ktorých sloveso „požehnať“ sa vyskytuje celkovo až 9-krát a ktoré možno súhrnne označiť ako praise-wih psalms – žalmy vyjadrujúce túžbu chváliť Boha (Tate).

„My, ľudia, ktorí patríme Bohu, sme teraz slabí a hriešni, ale Boh Izraela sám dá moc i posilu svojmu ľudu, pretože seje sa slabé, vstáva mocné. Je to moc, ktorú Kristus ukázal na vlastom tele a ktorú chceli poznať apoštoli: je to moc zmŕtvychvstania, ktorou bude zničená smrť.“ (Augustín)

WordPress Video Lightbox Plugin