Žalm 69 – 2. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 69 2. časť: V tomto čase milosti

„Žalmista používa množstvo obrazov, aby vyjadril veľkosť svojho trápenia: vodami, hlbočinou, či morom označuje útoky nepriateľov, ktoré stačia na to, aby sa ho zbavili. Ocitol sa uprostred týchto útrap a pohroma bola sťa búrka a vody sa cez neho prevalili, takže nemal nijakú nádej na prežitie.“ (Teodor z Mopsuestie).

Žalmista si uvedomuje, že Boh, ktorý je nad všetkým, je jediný, kto môže zvrátiť z ľudského hľadiska beznádejnú a definitívnu situáciu. Toto presvedčenie žalmistu asi najlepšie podporuje výraz môj Boh, ktorý je vyjadrením dôverného vzťahu, vďaka ktorému žalmista môže stále dúfať v Boží zásah a záchranu.

Žalmista vie, že na rozdiel od nepriateľov, Boh ho nikdy z ničoho nespravodlivého neobviní. Potupovanie zo strany nepriateľov mohlo zahŕňať aj výsmech a urážky, namierené na vzťah žalmistu s Bohom. „Potupa je tou najintenzívnejšou formou urážky a poníženia, akú môže človek pred druhými utrpieť.“ (Beer Avraham)

Dôvodom žalmistovej osamotenosti nie je však nejaké jeho zlyhanie, ani poškvrnenie rodinnej cti z jeho strany, ale paradoxne, jeho horlivosť za Boží dom, za chrám a za úctu k Bohu, ktorá je ňom cez modlitby a obety vykonávaná. Výsmech žalmistu sa postupne stal verejnou záležitosťou a postoj voči nemu jednoznačne vyjadruje negatívne cítenie. Stal sa objektom posmechu aj zo strany opilcov.

Žalmistova modlitba je veľmi naliehavá, chce ňou akoby prelomiť ťažko pochopiteľné mlčanie Boha. Predmetom tejto modlitby je čas priazne – milosti. „Keď sa mi pohania vysmievajú a ohrozujú ma, jedinou obranou proti nim je moja modlitba k tebe, moja prosba o zľutovanie a záchranu“ (Feuer). Vo svojej naliehavej modlitbe sa žalmista ďalej odvoláva na Božie milosrdenstvo a vernosť. K výrazu milosrdenstvo sa pridáva: „milosrdenstvo, ktoré je neochvejné“. Vernosť je charakterizovaná a špecifikovaná ako „vernosť spásy“, čiže spása, záchrana, ktorá nemôže sklamať, v ktorú žalmista aj napriek konkrétnym okolnostiam stále dúfa, ktorá práve pre veľkosť Božieho milosrdenstva je preňho istotou spásy.

Motív bahniska hlbočiny, do ktorej sa nešťastník nenávratne prepadá možno chápať aj v mytologickom kontexte ako obraz šeolu. Verš teda charakterizuje situáciu modliaceho sa ako veľmi blízku smrti.

Pánovo milosrdenstvo je štedré, dosl. „dobré“, no táto „dobrota“ sa prejavuje formou mnohých Božích darov. Ďalším uvedeným dôvodom je veľkosť Pánovho zľutovania, čo je rovnaký dôvod, pre ktorý aj kajúcnik Ž 51 dúfa v odpustenie svojho hriechu a ktorým sa vyjadruje dôvera v lásku Boha k tomu, kto ho vzýva. Jej najkrajším obrazom v našom ľudskom svete je materinská láska.

„Pane, obráť sa ku mne pre veľkosť svojho zľutovania, a nie pre moje skutky“ (Radak), t.j. „nerozhodni o mojom údele na základe mojich zásluh, lebo tie mi chýbajú: radšej maj so mnou svoje nekonečné zľutovanie, ktoré je bez hraníc.(Feuer). „Tak, ako by sme si nevychutnali chlieb, keby sme neboli predtým hladní, tak by sme nedokázali ani precítiť sladkosť Božieho milosrdenstva, keby sme si najprv neprešli ťažkosťami a súžením“ (Augustín).

Služobník sa obracia na Pána, aby si neskryl pred ním tvár. Žalmista týmto chce vyjadriť, že Božia odhalená tvár, naklonená voči nemu, by pre neho znamenala novú nádej v úzkosti, ktorej musí čeliť. „Potupa“, „hanba“, „znevažovanie“, všetko sú to nepriateľské a opovržlivé postoje voči nemu.

„Priblíž sa k mojej duši“. Žalmista teda opäť implicitne vyjadruje ním vnímanú Božiu vzdialenosť a pre neho nepochopiteľnú Božiu nečinnosť. Svoju situáciu vníma ako situáciu úbožiaka, siroty, vdovy, ktorým vo svojom bezútešnom postavení nezostáva nič iné ako volať: „vysloboď moju dušu.“ Toto vyjadruje situáciu, v ktorej si už človek nedokáže pomôcť sám.

„Nikto nemá k ľudskej duši bližší vzťah ako Boh, lebo ľudská duša je časťou Boha hore (Božieho bytia)“ (Feuer).

WordPress Video Lightbox Plugin