Žalm 71 – 3. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Komentár:

Žalmista sa zameria na Božiu spravodlivosť, ktorú opäť podobne  ako vo v. 2 úzko spája s Božou záchranou. Túži vypovedať o veľkom množstve prejavov Božej spravodlivosti a ochrany, ktoré ani nie je schopný spočítať, či vymenovať (Ž 40,6, Ž 139,17-18).

„Dávid chce rozprávať o Božej dobročinnosti (spravodlivosť, alebo skutok spravodlivosti znamená v aramejčine aj dobročinnosť/dávanie almužny, t.j. prejav spravodlivosti) a hovorí, že by nevedel ani spočítať, koľko ráz bol Boh k nemu štedrý a koľko ráz ho zachránil“ (Raši). Podľa Radaka chce žalmista vyjadriť, že bude neprestajne spievať Bohu chvály a celý deň rozprávať o jeho spravodlivosti, lebo jeho divy sú nekonečné, a preto aj nespočítateľné.

„Spása (záchrana) pochádza jedine od Pána. Nik z ľudí sa nemôže spasiť sám, ľudská pomoc je pritom zbytočná, zatiaľ čo Božia bezplatná milosť je nevyhnutná“ (Augustín)

Nápadnou charakteristikou žalmu je jeho obsah, pozostávajúci z rozličných volaní človeka k Bohu o pomoc. Jeho tón je pokojný, úcitivý, bez prudkých formulácií na adresu hriešnikov a páchateľov neprávostí. Na základe toho možno dedukovať, že autorom tohto žalmu je zrelý, vyrovnaný človek, ktorý rozumie životu, a hoci prežíva prenasledovanie, nebúri sa proti nemu. Viac mu ide o to, aby si zachoval živú vieru a nádej, a predovšetkým, aby mu Boh zachoval svoju priazeň

Tento žalm vyznieva ako úsilie človeka vložiť celú svoju nádej života a jeho zmyslu do rúk Božej starostlivosti o človeka v celom trvaní jeho života. Ide tu o niečo väčšie: o nádej ako celkovú odpoveď na otázky o zmysle ľudského života. Je v nej zachytená syntéza života neobmedzeného časom. Práve v tomto duchu možno čítať celý žalm: Boh je nazývaný: „bralo, pevnosť, pevné útočište a ochranca…“ a modliaci sa žalmista zo svojho života uvádza „mladosť, od života matky, starobu, na konci síl, do staroby, po šediny…“ (v. 3-11, 16-18)

Z jednotlivých veršov tohto žalmu sa zračí žalmista, ktorý o sebe zmýšľa pokorne, o Bohu hovorí úctivo a o sebe triezvo. Obdivuje silu Božieho ramena a vyznáva, že Božiu spásu nevie dostatočne vyjadriť.

Druhá polovica žalmu (v.14-24) obsahuje radostnejší tón. Autor sa už zaoberá len svojim vzťahom k Bohu, keď vyjadruje svoju nádej a pripravenosť na oslavu. Môžme chápať teologické posolstvo žalmu ako vyjadrenie nádeje v Božiu spravodlivosť, napriek chystanému zlu. Žalm 71 je preniknutý vrúcnou nábožnosťou človeka, ktorá je založená na hlbokej nádeji v Boha.

WordPress Video Lightbox Plugin