Žalm 78 – 1. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Žalm 78 1. časť: originálny text

(v}1 Počúvaj, ľud môj, moju náuku,

nakloň sluch k slovám mojich úst.

{v}2 Otvorím svoje ústa v podobenstvách,

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

{v}3 Čo sme počuli a poznali

a čo nám rozprávali naši otcovia,

{v}4 nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove

a zázraky, ktoré urobil.

{v}5 Jakubovi dal nariadenie

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom,

zvestovali svojim synom;

{v}6 majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,

{v}7 aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela

a zachovávali jeho príkazy;

{v}8 aby neboli ako ich otcovia,

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca,

ktorého duch nebol verný Bohu.

{v}9 Synovia Efraima, obratní lukostrelci,

v deň bitky utiekli.

{v}10 Nezachovávali zmluvu s Bohom

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

{v}11 Zabudli na jeho činy

a na zázraky, ktoré im ukázal.

{v}12 Pred zrakom ich otcov divy vykonal

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

{v}13 Rozdvojil more a previedol ich cezeň,

vody postavil ako val.

{v}14 Vo dne ich viedol oblakom,

za noci žiarou ohnivou.

{v}15 Rozštiepil skalu na púšti

a napojil ich vodou ako z prívalu.

{v}16 Potokom dal vytrysknúť zo skaly

a vody nechal ako rieky tiecť.

 

Žalm 78 komentár 1. časť: 

Verš 1: „Nakloň si sluch“ je v zmysle pozorne počúvaj aj tie najkratšie príbehy zo židovských dejín, pretože kto sa ponorí hlbšie pod povrch, bude počúvať hlas samotnej Tóry a v poučeniach nájde posvätnú inšpiráciu. (Malbim) „Počúva naplno Boží zákon a slová jeho úst ten, kto nastavuje ucho pozorne, nie ten, ktorého čelo sa dvíha pyšne. Keď sa niečo vylieva, zachytí sa to v priehlbine pokory, nedokáže to však zachytiť nadutosť pýchy… Máme chápať žalm sa naklonených sluchom, čo značí s pokornou zbožnosťou.“ (Augustín)

Verš 2: Žalmista sa štylizuje do pozície učiteľa múdrosti. Tóra „nepopísateľné pravdy ilustruje na príbehoch a vyjadruje ich jednoducho v rámci ľudských možností… Do ich jadra vie preniknúť iba hĺbavý znalec Tóry, pred ktorým potom zmysel dejín priam vytryskne a umožní mu pochopiť aj to, čo bolo zdanlivo nepochopiteľné.“ (Feuer)

Verš 3: Žalmista sa po počiatočnom štylizovaní do úlohy učiteľa teraz identifikuje s celým ľudom. Národ ako taký je v pozícii žiaka, ktorý počúva, dozvedá sa, pričom toto poznanie zahŕňa oblasť intelektuálnu, afektívnu i skúsenostnú. Na druhej strane sa skúsenosť celého národa, vyjadrená cez ohlasovanie otcov, stáva normatívnou, keď vyjadruje základné princípy a skúsenosti, podľa ktorých Boh vždy koná v prospech ľudu a pomáha v ťažkých časoch (Ž 44,2, Ž 48,14, Ž 79,13).

Verš 4: Náuka a skúsenosť tradovaná v rámci spoločenstva musí byť naďalej odovzdávaná. Až v druhej časti verša je odovzdávanie náuky vyjadrené pozitívnym spôsobom ako rozprávanie, čiže aktívne zaangažovanie. Obsahom rozprávania sú Pánove činy opísané tromi synonymnými výrazmi. Zatiaľ čo skutky či moc patria i do ľudskej sféry, posledný z troch výrazov: divy poukazuje na Božie činy, ktoré sú ľuďmi nevysvetliteľné a neopísateľné a nimi sa začínajú dejiny spásy (napr. Ž 105,2.5, Ž 106,7.21-22, Ž 136,4).

Verše 5-6: Dejiny národa sú už od počiatku riadené základným rámcom, ktorý definuje Boh (Ž 81,6). Z kontextu žalmu vyplýva, že na túto Bohom stanovenú normu majú ľudia odpovedať a plniť ju.

Verš 7: Novou myšlienkou v porovnaní s v. 3-6 je zvnútornenie celého procesu. Nie je to iba mechanické plnenie povinností, ale predpokladá sa osobné zaangažovanie vyjadrené viacerými spôsobmi. Prvým je dôvera v Boha. Výzva nezabúdať na Božie skutky preto povzbudzuje k osobnému rozhodnutiu plniť Božie prikázania. „Príbehy o divoch, ktoré Boh v dávnej minulosti urobil, vzbudzujú v dnešných ľuďoch „nádej“ (dôveru). Neprestajné opakovanie týchto príbehov je zárukou, že Izrael na Božie počiny nikdy nezabudne. Viera v Boha upevnená počúvaním jeho slov, oduševňuje za ešte horlivejšie dodržiavanie jeho prikázaní.“ (Radak)

Verš 8: Po doterajšom opakovanom pozitívnom hodnotení úlohy otcov pri výchove vo vernosti Bohu nastáva zmena a otcovia sú postavení do negatívneho svetla. Vzbura voči Bohu a jej vonkajšie prejavy vychádzaju z vnútra človeka, a preto sa pozornosť  presúva týmto smerom. Otcovia „boli svedkami veľkých a nespočetných zázrakov, a predsa sa ich tvrdohlavý a vzdorovitý duch nepodriadil pokorne Bohu.“ (Feuer). Upevnenie srdca je voľbou, základnou dispozíciou, podľa ktorej človek koná a tiež záväzkom, ktorý na seba berie. Výraz pre vernosť Bohu je odvodený od slovesného kmeňa „byť pevný, stabilný“ a opisuje postoj ľudí (v tomto prípade negatívny), takže sú v protiklade k Bohu, čo má za následok odcudzenie. „Čo znamená mať ducha verného Bohu? Veriť, že náš vlastný duch nemôže uskutočniť spravodlivosť bez Boha, ale len s Bohom. A znamená to tiež veriť v Boha, čo je oveľa viac ako veriť Bohu. Všeobecne sa totiž žiada od nás veriť človeku, nie veriť v neho. Veriť v Boha znamená byť v spojení s ním prostredníctom viery, aby sme dobre spolupracovali s ním, lebo on koná v nás dobro.“ (Augustín)

Verš 9: „Synovia Efraima sú tí, ktorí opustili Egypt nasilu a predčasne (skôr než nadišiel Bohom stanovený čas) a spoliehali sa na svoju silu a šípy (čo používali lukostrelci). Títo ozbrojení lukostrelci sa opovážili ignorovať Božie varovanie a opustili Egypt predčasne, lebo spyšneli pre svoju silu a zručnosť v narábaní so zbraňami“ (Feuer).  „Ich vlastná odvaha však v deň boja zlyhala – v hrôze ušli pred nepriateľom, ktorý ich celkom zničil“. (Feuer) Ich nepoddajnosť napriek mocným Božím skutkom sa ukáže v nasledujúcich veršoch. „Ten, ktorého duch je úprimný s Bohom, považuje Boha za takého verného, že nedovolí, aby bol skúšaný nad jeho sily, ale že mu dá s pokušením aj cestu záchrany, aby to vydržal a neutiekol v deň boja. Kto sa však chváli sám, a nie v Bohu, môže vytiahnuť všetky svoje prísľuby čnosti a akoby natiahnuť luk a strieľať, ale v deň boja ustúpi.“ (Augustín) 

Verš 10: Odmietnutie zmluvy teda dostáva teol. hodnotenie ako postavenie sa proti Bohu. Paradoxom je, že tento postoj majú nie nepriatelia Izraela, ale tí, ktorí majú s Bohom osobnú skúsenosť.

Verš 11: Zabudnutie na Božie diela a divy, ktorému sa malo zabrániť, predsa nastáva. Na pozadí je cítiť obvinenie z nedbanlivosti a presvedčenie, že Božie divy a mocné činy nepôsobia automaticky, ale v osobe jednotlivca sa musia stretnúť s prijatím a dôverou (Ž 106,7.21-22). V opačnom prípade ostanú iba skutkami z minulosti bez dosahu na prítomnosť.

Verš 12: Divy majú hodnotu svedectva, vykonaného verejne a dokonca v nepriateľskej krajine Egypt. „Práve tu sa ukazuje jadro celého odkazu žalmu pre toho, kto sa tento žalm modlí: Vložiť svoju nádej v Boha, nezabúdať na jeho diela a vyhľadávať jeho dobrodenia. Vtedy sa nestaneme ako otcovia pokolením, ktoré nenasmerovalo svoje srdcia k Bohu a ktorého duch nebol verný Bohu. V obraze Egypta máme tento svet a pláň Tanis naznačuje „pokorné prikázanie“, čo znamená, že máme prijať v tomto našom svete prikázanie pokory, aby sme si zaslúžili prijať na druhom svete povýšenie, ktoré prisľúbil ten, ktorý sa stal pokorným.“ (Augustín)

Verš 13:  Boh vlastniaci takúto moc môže zachrániť aj stratené stvorenie.

Verš 14: Božia pomoc nie je ohraničená iba na moment záchrany, ale Boh poskytuje trvalú ochranu, čo je vyjadrené dvoma časovými údajmi (deň – noc), ktoré spolu pokrývajú celý čas, takže ich viedol neustále. Z hľadiska obsahu sa rozvíja téma Boha, ktorý viedol Izraelitov cez púšť, pričom im poskytoval starostlivosť (Ž 77,21, Ž 78,53, Ž 136,16). „Božia dobrotivosť sa neskončila na morskom brehu. Aj po neoznačenej púšti ich starostlivo viedol svojim oblačným stĺpom“ (Radak)  a oblakom chránil ľud pred páliacim slnkom. Cez noc ich viedol svetlom ohňa, ktoré „svietilo na cestu a osvetľovalo celý tábor, takže nepotrebovali sviečky ani fakle.“ (Ibn Ezra)

Verše 15 – 16: Boh je nielen pôvodca, ale bezprostredný činiteľ zázraku. Dar vody neslúži iba na zahasenie smädu, ale opis danej udalosti vyjadruje aj myšlienku o Božej vznešenosti, teda Boh ovláda i vodu pokladanú za neskrotný živel. 

WordPress Video Lightbox Plugin