Žalm 78 – 5. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Žalm 78 5. časť:
{v}52 Svoj ľud však ako ovce vyviedol
a viedol ako stádo po púšti.
{v}53 Viedol ich bezpečne a nemali strach,
ich nepriateľov však more pokrylo.
{v}54 A priviedol ich do svojej svätej zeme,
na vrch, čo získala jeho pravica.
{v}55 Pred nimi vyhnal kmene pohanské,
meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu
a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
{v}56 Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha,
a nezachovávali jeho príkazy.
{v}57 Odpadávali a boli neverní
ako ich otcovia,
sklamali ako pokazený luk.
{v}58 Rozhnevali ho obradmi na výšinách
a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
{v}59 Počul to Boh a rozhneval sa
a na Izraela veľmi zanevrel.
{v}60 Opustil príbytok v Silo,
stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
{v}61{/v}Vydal svoju silu do zajatia,
do rúk nepriateľa svoju nádheru.
{v}62 Svoj ľud vydal meču napospas
a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
{v}63 Ich mládencov pohltil oheň,
ich panny sa nemohli zasnúbiť.
{v}64 Kňazi padli pod mečom
a ich vdovy nemal kto oplakať.

Žalm 78 5. časť komentár: Viedol ich bezpečne
Verše 52-53: Pozornosť sa znova sústreďuje na Izrael, ktorý zakusuje Božiu pomoc na rozdiel
od Egypťanov skúšaných ranami. Božia zaangažovanosť je vyjadrená viacerými spôsobmi.
Tento postoj je trvalý a vyjadruje sa obrazom pastiera, ktorý sa stará o ovce a stádo (Ž 23). „Boh
pripomínal pastiera, ktorý sa svedomito stará o zabezpečenie svojich oviec, ale zhovievavo
prehliada ich neposlušnosť.“(MidrTeh) Výraz pre vedenie pripomína Boha, ktorý viedol Izraelitov
pre exode (v. 14, Ex 13,17.21, Ex 15,13). Izraeliti idú bezpečne a bez strach, čím sa zdôrazňuje
rozdiel oproti Egypťanom, ktorých pokrylo more (Ex 15,10).
Verš 54: Verš je reflexiou myšlienky obsiahnutej a v Ex 15,17 o vovedení Izraelitov do
Zasľúbenej zeme. Nie je to vojenský, ale sakrálny akt, lebo ho riadi Boh a kvalita krajiny je
definovaná jej vzťahom k Bohu, takže je to jeho sväté územie. Slovo územie tu označuje celú
krajinu ako patriacu Bohu osobitným spôsobom. V centre krajiny je vrch (teda Sion) ako miesto
osobitnej Božej prítomnosti. Myšlienka Božej starostlivosti je vyjadrená tiež slovesom tvoriť, ale
aj získať, takže krajina je darom z Božej ruky.
Verš 55: Zasľúbená krajina je darom. Stáva sa dedičstvom, čiže stálym a nedeliteľným
vlastníctvom na základe starovekého práva, ktorého garantom je Boh (Ž 105,8-11). Stabilita a
ochrana vyplývajúce zo stáleho ubytovania sú darom od Pána.
Verš 56: Znova sa opakuje známy vzorec správania, podľa ktorého po Božích skutkoch
prichádza negatívna odpoveď zo strany ľudu vo forme pokúšania a vzdoru. „Teraz po smrti
Jozueho a starších, ľud opäť pokúša Boha.“ (Radak)
Verš 57: Opätovné zlyhanie už v Zasľúbenej zemi, je vo svojej podstate zhodné z
predchádzajúcimi zlyhaniami otcov. Vyjadruje zákernosť a nevernosť, ktorými človek odpadá a
odvracia sa od Boha. Odpadnutie novej generácie je tu predovšetkým náboženské a zasahuje
samotnú podstatu vzťahu k Bohu. „Bez náležitej disciplíny a vedenia ľud upadol do vzdorovitého
stavu svojich otcov.“ (Feuer)
Verš 58: Previnenie ľudu proti Bohu sa prejavilo modloslužbou. Stavbou kultových miest na
výšinách a uctievaním modiel prejavoval národ nevernosť voči Bohu, čo bolo objektom častej
kritiky zo strany prorokov. Vážnosť tohto previnenia je zdôraznená tým, že smeruje priamo proti
Bohu.
Verš 59: Boh je v úzkom vzťahu s človekom a sú mu priamo pripísané ľudské pocity hnevu,
bolesti, žiarlivosti. Sloveso zanevrieť, odmietnuť ako odpoveď na ľudské previnenia je najbližšie
deuteronomistickej teologickej interpretácii dejín, kde hriech modloslužby a nevernosť Bohu
vedú k trestu a zavrhnutiu. „Z tohto dôvodu… spôsobil, že svätú archu – pozemský domov jeho
Božieho ducha – zobralo Izraelitom filištínske vojsko.“ (Radak)
Verš 60: Boh reaguje na ľudskú nevernosť a zrieka sa chrámu v Šiló. Bez ľudskej odpovede
zaniká i dialóg s Bohom a chrám stráca zmysel svojej existencie. „Svätostánok je iba
prostriedkom, cez ktorý Boží duch prúdi do stredu ľudského života.“ (Alšich)
Verš 61: Podľa naratívnej správy v 1 Sam 4,1-11 je trestom za previnenie vojenská porážka a
zajatie archy. Reflexia tejto udalosti v našom žalme identifikuje archu ako moc a nádheru (Ž
132,8). Moc i nádhera sú privlastňovacím zámenom priradené k Pánovi. Boh takto sám prežíva
všetky udalosti s ľudom a porážka ľudu je i porážkou Boha.
Verš 62: Aj v tomto verši pokračuje séria nešťastí. Potom ako Izraeliti stratili archu (v. 61), Boh
vydáva celý národ. Doteraz sa sloveso vydať napospas používalo pre trest pre Egypťanov (v. 48
a 50), no teraz sa vzťahuje na Izrael. Narúša najhlbšie puto a „nemenný“ poriadok, podľa
ktorého je Izrael Božím domom a dedičstvom (stálym a nedeliteľným vlastníctvom – v.55).

Verše 63-64: Tragédia je opísaná, ako postihuje niektoré kategórie ľudí zastupujúce celý národ.
Mladí ľudia, v ktorých je nádej a budúcnosť národa, zahynú skôr, ako by tieto očakávania zo
strany spoločnosti dokázali splniť. Junáci pripravení na boj (v. 31) hynú ohňom a zdá sa, že sú
voči nemu bezmocní. Na druhej strane panny sú potrestané tým, že sa nevydajú (nie sú
chválené na sobášoch) a sú hodné ľútosti ako Jefteho dcéra. Ich trest spočíva v tom, že
nemôžu konať v súlade so svojím životým stavom. Tento trest presahuje osobnú rovinu a dotýka
sa celého národa. Ak sa neslávia sobáše, národ nemá budúcnosť.

WordPress Video Lightbox Plugin