Žalm 80 – 2. časť

Žalm 80 2. časť komentár: Bože, obnov nás

Žalm začína tým, že žalmista vzýva Boha, pastiera Izraela, aby pomohol kmeňom
Efraima, Benjamina a Manassesa. V ďalšej časti žalmista vzdychá nad fyzickými a
morálnymi trápeniami, ktoré ľud musí znášať. Žalmista si taktiež spomína na dávne
prejavy starostlivosti voči ľudu. Pomocou tradičného obrazu vinice sa správa ku histórii
Izraela (Gn 49,22, Iz 5,1-7, Iz 27, 2-5, Jer 2,21, Ez 17, 5-8, Mt 21,33-43). Teraz sa však
pýta, preto je táto vinica padnutá a nachádza sa v stave toľkej deštrukcie. Pri spomienke
na exodus (chrbtovú kosť dejín Izraela), si vzbudzuje nádej a túžbu po nových Božích
vstupoch.
Verš 15: Termín vrátiť sa má v hebrejčine viacero významov. Môže znamenať fyzické
otočenie sa v zmysle zmeny smeru, obrazne zmenu postoja, prinavrátenie života.
Pretože ľud sa odvrátil od Boha, aj Boh odvrátil od neho svoju tvár, obrátil sa mu
chrbtom. V biblickom zmysle takéto odvrátenie Boha od človeka znamená koniec
Božieho požehnania a rovná sa záhube človeka. Obrátenie sa ľudu k Bohu a obrátenie sa
Boha k ľuďom tak idú spolu. Obe obrátenia sú v Božích rukách a sú vzájomne previazané.
Aj keď si vznešený a mocný – my sme opovrhnutia hodní a nízki – , venuj pozornosť
našim pozemským potrebám. (Radak)
Verš 16: Targum interpretuje kmeň… a syna, ako výhonok… pomazaného kráľa/ kráľa
Mesiáša, ktorého (Boh)… urobil mocným. Je to narážka na Dávidovho syna, Mesiáša,
ktorého Boh upevní, fyzicky aj intelektuálne ho posilní, aby mohol podoprieť oslabeného
ducha ľudu vo vyhnanstve. (Ibn Jachja) Slovesný kmeň si vychoval znamená urobiť
silným, mocným. V tomto význame ratolesť alebo syn zmocneli. Celý žalm môže byť
interpretovaný ako záchrana dávidovského kráľovského rodu. Kristus po svojom
príchode už nevysádzal novú vinicu, ale keď prišiel, premenil ju na lepšiu… A táto vinica
je v skutočnosti Božie mesto vytvorené spoločenstvom svätých a zhromaždením synov
prísľubu.(Augustín)
Verš 17: Pri pohľade na údel (najmä na niektoré etapy dejín) Jakuba, Božieho
vyvoleného syna, nebadať nijaké známky mesiášskeho víťazstva. Vidno len pošliapaný
ľud, vypálený a povraždený. (Feuer) Boh sa ujíma Izraela a obracia svoj hnev proti tým,
ktorí ničili vinicu.
Verš 18: Termíny syn človeka, muž tvoje pravice, kmeň, výhonok sa môžu viazať na
Izrael, na kráľovskú dynastiu, ale aj na kráľa. Z tohto uhla pohľadu je žalm nielen
obrazom utrpenia Izraela, ale môže byť reinterpretovaný ako kráľovský žalm, v ktorom kráľa zastupuje celý národ. Celý žalm preto možno reinterpretovať ako očakávanie
mesiáša, ktorý jediný bude schopný priniesť život hynúcej vinici.
Verš 19: Ľud, ktorému bol prinavrátený vodca, sa už pod jeho vedením neodvráti od
svojho Boha a tento vodca ho bude viesť, podobne ako Boh vo v. 2-3, k oslave Božieho
mena. Ak budeme v Kristovi, staneme sa Božím dielom, zostaneme v Bohu a už sa
nebudeme odlučovať od neho ako Adam (Ef 1,11). Teda vychádza to z Božej ruky, nie z
našej, že sa neodvrátime od neho. (Augustín)
Verš 20: Svetlo Božej tváre vychádza z Písma (Tóry), od ktorého je úplná spása
neoddeliteľná… Temnota a utrpenie vyhnanstva nikdy neuhasia čisté svetlo a žiaru
Tóry. (Feuer)
V Izaiášových proroctvách, ktorý žil pravdepodobne v tom období, keď vznikol tento
žalm vidíme odpoveď na otázku ohľadom vinice Izraela: Iz 5,3-7. neskoršiu odpoveď
nachádzame aj u Ježiša, ktorý ju formuluje v podobenstve o neverných vinohradníkoch:
Mt 21, 33-43
Žalm je výzvou na pokánie a kajúcnosť celého Božieho ľudu. Boh pokánie svojho ľudu
predchádza svojou milosťou a vernosťou. Pre veriacich je povzbudením spoliehať sa na
Boha v dobrom i v zlom, lebo on ich neustále zahŕňa svojou láskou a obdarúva životom,
bez ktorého nemožno nič urobiť. Podobne ako Pavol, aj žalmista je presvedčený, že
napriek pochmúrnym časom, v ktorých sa veriaci môže nachádzať, Boh, ktorý začal
dobré dielo vo svojich veriacich, ho aj dokončí.
Cirkev je Kristove stádo (Mt 9,36, Jn 11,14-16) a Božia vinica (Jn 15, 1-6). Spása, po
ktorej spoločenstvo Cirkvi túži je vykúpenie z hriechu a oslobodenie z bojov a
prenasledovaní tohto sveta. Tento žalm sa modlime v čase prírodných nešťastí.
My sme tie Pánove ovečky, ktoré On pozná osobne. My sme tie výhonky, ratolesti na
Božej vinici. V našom pozemskom živote sa obnovuje história Izraela: história milosti a
devastácii spôsobených zlom, história pádov a návratov k Bohu. Na našu modlitbu nám
odpovedá Kristus svojimi nádhernými slovami: Jn 15,4-17.

WordPress Video Lightbox Plugin