Žalm 84 – 2. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 84 2. časť komentár:

V tomto verši sa presúvame k tomu, že blažení sú aj tí, ktorí v Bohu nachádzajú silu na to, aby mohli zrealizovať túžbu svojho srdca. Blaženosť takto spočíva v rozhodnutí putovať, či už je to reálne putovanie do chrámu, alebo ide o putovanie duchovné. „Žiadne stvorenie pod slnkom nie je bližšie k Bohu ako duša človeka, o ktorej hovorí žalmista: Blažený človek, ktorého sila je v tebe. Tento verš je povzbudením hľadieť hore a túžiť po vyšších veciach.“ (Bernard z Clairvaux) Nostalgia nie je iba pasívnym či negatívnym pocitom v živote človeka, ale tiež hnacou silou, vďaka ktorej je človek odhodlaný kráčať k cieľu, po ktorom túži. Túžba je bolestná, lebo sa rodí v pocite nedostatku, ale práve tu sa začína jej realizácia. V tomto verši vidíme posun od túžby človeka po Bohu a jeho chráme k rozhodnutiu vykročiť a naplniť svoju túžbu. „V srdci človeka, ktorý dôveruje Bohu sú široké a rovné cesty, t. j. vo svojom srdci premýšľa o cestách (o smerovaní a priamosti) svojich chodníkov (spôsobov konania, aby obrazne povedané vyrovnal svoj chodník.“ (Raši). „Poctivo zvažuje svoje kroky (skutky), aby kráčal priamo.“ (Feuer) „Boh v nás obnovuje silu, aby sme ho hľadali a rýchlosť našich krokov je podmienená silu našej lásky.“ (Augustín)

Žalmista používa silné metaforické vyjadrenie premeny. Z vyschnutého údolia sa stáva zdroj života. Ti, ktorí sa rozhodli putovať na Sion a v širšom zmysle kráčať vo svojom živote s Bohom nachádzajú v ňom silu (v.6) a sú schopní prinášať život aj do vyprahnutých oblastí života. „Svätí zanechávajú na tomto svet prameň života.“ (Euzébius) Dážď je počas putovania požehnaním. Môžeme ho interpretovať aj v širšom metaforickom význame. Nájsť silu v Bohu dovoľuje pútnikom premeniť aj ťažké úseky cesty na cesty požehnania. 

Rozhodnutie nastúpiť na cestu sa spája so silou nájdenou v Bohu (v.6) a samotné putovanie k cieľu znamená rozmnoženie a pribúdanie síl (v.8). Táto sila privádza pútnika k cieľu cesty a naplneniu túžby a zároveň napĺňanie túžby je to, čo dodáva pútnikovi novú silu kráčať ďalej.  „Človek, ktorý ostáva/kráča po Pánových cestách, je Bohom chránený. Taký človek napreduje po duchovnej ceste, až kým sa neobjaví pred Bohom na Sione. Verš 8. je aj povzbudením k vytrvalosti, pretože toto je cieľ života a svedectvom o tom bude večnosť. S pohľadom upretým na večnosť treba na tejto ceste napredovať.“ (Bernard z Clairvaux) Verš 8 predstavuje moment naplnenia túžby po stretnutí s Bohom, ktorú sme v predchádzajúcich veršoch videli ako hybnú silu putovania. V predchádzajúcich veršoch sme videli viacero prepojení medzi Ž 84 a Ž 42 – žalmami, ktoré otvárajú dve zbierky Korachových žalmov. Túžba po Bohu je v Ž 42,3 formulovaná podobne, ako jej naplnenie v Ž 84. „Tí, čo sa namáhajú v službe Bohu zistia, že síl im neubúda, ale sa zdvojnásobuje. Tých, čo kráčajú, plnenie prikázaní nevyčerpáva, ale posilňuje, aby plnili ešte viac predpisov. Duchovný rozvoj je proces, ktorý pokračuje aj po smrti. V pozemskom živote prekonáva duša živočíšne pudy a materiálne prekážky. Po smrti ju už nezdržiava fyzické bytie, a tak duchovne rastie, až kým sa neukáže pred Bohom.“ (Feuer) „Vďaka Kristovi splnia pútnici svoje kráčanie, posilňujúc sa deň čo deň takým spôsobom, aby neustále napredovali, od moci slabšej k silnejšej, od slávy ku sláve.“ (Euzébius)

Obe oslovenia Boha vo v. 9 evokujú jeho mocnú ochranu a spomenutie Jakubovho mena tiež Božie vyvolenie a náklonnosť. 

Túžba žalmistu po Bohu je túžbou uzrieť ho vo svätyni, vidieť jeho moc a slávu (porov. Ž 63,2-3). Vo svetle týchto žalmov (Ž 24,7-10 a aj Ž 26,8) môžeme vnímať pútnikom udelený dar slávy ako účasť na Božej sláve, ktorá tam prebýva. „Slnko a štít možno chápať aj tak, že Boh odmení pútnika, ktorý prišiel do jeho nádvorí, mimoriadnym osvietením a poznaním, ako keď žiari slnko. Zároveň mu Pán bude štítom pred nástrahami intelektuálnych omylov nepochopení.“ (Sforno). Vo v. 12 nachádzame ďalšie prepojenie so Ž 65. Žalmista v ňom podobným spôsobom proklamuje blaženosť tých, ktorí sú v Pánových nádvoriach a sýtia sa tým najlepším z jeho domu. Boh udeľuje v chráme odpustenie, milosť a požehnanie, ktoré sa týka tak materiálnych, ako aj duchovných dobier (Ž 65,5). V žalme 84 sa výslovne hovorí o milosti, sláve a dobre, ale okrem podobnosti môžeme vnímať aj rozdielnosť, keďže obdarovanie dobrými vecami sa nespája iba s chrámom, ale ako pokračuje verš, je udelené tým, ktorí žijú bezúhonne. „V porovnaní so všetkými vecami je najlepšie uprednostniť spoločenstvo s Bohom, pretože on je ako slnko života. Kráčať v dobre s ním je hodnotné rovnako, ako byť v chráme. Skutočná púť je život v milosti. Touto milosťou sa hriešnik obráti a dostane život. Dáva však aj slávu, aby si ľudia ospravedlnení božskou milosťou mohli zaslúžiť účasť na živote anjelov.(Kassiodor) Žalmista ďalej hovorí o živote v bezúhonnosti, nevinnosti, integrite, dokonalosti. Sloveso kráčať naznačuje, že bezúhonnosť, integrita nie je stav, ale cesta. Preto žiť s Bohom a podľa jeho slova si vyžaduje každodenné obnovenie rozhodnutia pre túto cestu. Život v bezúhonnosti, integrite, čestnosti a vo vernosti je životom v Božej prítomnosti.

V Žaltári nájdeme mnoho výpovedí, v ktorých je predmetom dôvery človeka predovšetkým Boh: Ž 9,11, Ž 21,8, Ž 22,5, Ž 26,1, Ž 28,7, Ž 31,7.15, Ž 32,10, Ž 37,3.5, Ž 40,4, Ž 55,24, Ž 56,3.5.12, Ž 62,9, Ž 86,2, Ž 91,2, Ž 115,9.10.11, Ž 125,1, Ž 143,8, jeho milosrdenstvo a jeho slovo (porov. Ž 13,6, Ž 52,10, Ž 33,21, Ž 119,42). Takýto človek je žalmistom pokladaný za blaženého (podobne Ž 40,4-5). Pozorujeme tu istú gradáciu: najprv sú blažení tí, ktorí bývajú v chráme (v.5), potom tí, ktorí putujú na Sion (v.6), a nakoniec tí, ktorí sa spoliehajú na Pána (v.13). Dôvera, že Boh je s človekom nielen na privilegovanom mieste stretnutia, ale na každom mieste, a že ho vedie, je to, čo robí človeka blaženým a čo ho činí schopným kráčať verne a bezúhonne. „Blažený ten, kto sa spoľahne na teba a jeho srdce si nezúfa ani počas (dlhotrvajúceho) vyhnanstva. Spoľahne sa na teba, že ho z vyhnanstva vyvedieš a postavíš svoj chrám a privedieš ho na tam, na miesto, po ktorom túži jeho duša“ (Radak).

WordPress Video Lightbox Plugin