Žalm 86 – 2. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 86 2. časť komentár:

„A tak je náš Pán Ježiš Kristus, Boží Syn jediným Spasiteľom svojho tela: modlí sa za nás, modlí sa v nás a aj my sa modlíme k nemu. On sa modlí za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k svojmu Bohu. Poznávajme teda svoj hlas v ňom a jeho hlas v nás. A keď sa hovorí niečo, najmä v proroctvách, o Pánu Ježišovi Kristovi, čo by vyzeralo ako nejaké poníženie nehodné Boha, neváhajme to vzťahovať na toho, ktorý sa neváhal spojiť sa nami. Veď jemu slúži celé stvorenie, lebo skrze neho bolo stvorené všetko… V Písme nie je nič, čo by sa nevzťahovalo na neho, a to nám nedovolí obísť ho. Precitnime teda, nech sa v nás prebudí viera. A pochopme, že ten, na ktorého sme len teraz hľadeli v jeho božskej prirodzenosti, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka, uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť… Modlime sa k jeho božskej prirodzenosti, on sa modlí v prirodzenosti sluhu: tam je stvoriteľom, tu je stvorením: nemenný si vzal prirodzenosť tvora, ktorú treba zmeniť: zo seba a z nás urobil jedného človeka: Hlavu a telo.“ (Augustín) Žalm začína volaním k Pánovi, aby „počúval“ volanie svojho služobníka. Prosba „nachýľ svoje ucho je v Písme adresovaná častejšie milosrdnému Pánovi.“ (Malbim) „Biedny a úbohý“, žalmista sa tu identifikuje ako biedny a úbohý, je neschopný zachrániť sa vlastnými silami (Ž 70). „Prvým dôvodom Dávidovej nádeje na vypočutie je Pánovo milosrdenstvo voči biednym a úbohým. Dávid je ako utečenec v žalostnej situácii a práve voči bezmocným býva Boh milosrdný a zachraňuje ich. Dávid sa pred Bohom pokorne stavia na miesto úbožiaka.“ (Mecudad David). „Každý, kto vyriekne modlitbu, mal by sa zamyslieť, či je biedny a chudobný. Vyslyšanie modlitby závisí od tohto vnútorného rozpoloženia. Všetku svoju nádej musíme mať v Bohu a cítiť sa biedni, aby nás mohol naplniť. Bez neho čokoľvek máme, poslúži nám len na to, aby sme boli prázdnejší.“ (Augustin) 

Slová druhého verša rozvíjajú úvodné volanie a sú prosbou o permanentnú ochranu, táto ochrana má zahŕňať celé bytie modliaceho sa, teda má sa týkať celého jeho života (Ž 25,20). Vyjadruje úplnú záchranu, konkrétnu pomoc v situácii núdze, ukončenie situácie, v ktorej sa ocitol. Druhým dôvodom, pre ktorý Dávid dúfa v záchranu je to, že Boh odmeňuje ľudské konanie: Ž 18,26. „Aj keď Dávid zhrešil, jeho vernosť je v tom, že hneď robil pokánie a mal priame srdce.“ (Radak) „Každý veriaci sa stal telom Krista a prijal milosť svätosti, milosť krstu a odpustenia hriechov.“ (Augustín) 

Tretím dôvodom Dávidovej nádeje na záchranu je jeho úplná dôvera Bohu a spoľahnutie sa, že mu pomôže pre svoje meno. Žalmista sa po definovaní seba ako oddaného (verného) ďalej označuje ako Boží služobník a nakoniec sa identifikuje ako ten, ktorý sa spolieha na Pána (dúfa v neho). Bernard z Clairvaux aplikuje v. 2 ako povzbudenie pre človeka, ktorý si myslí, že je príliš slabý a hriešny, a preto nehodný, aby sa aj jeho dotýkal prísľub, že „tým, ktorí milujú Boha všetko slúži na dobré“ (Rim 8,28). Pravou nábožnosťou a svätosťou na zemi je trpezlivosť, pretože človek je na ceste. Svätí v nebi už prežívajú tento pokoj a nepotrebujú „potešenie trpezlivosti“. Títo sú svätí – nie pre svoje zásluhy, nie pre svoje vnútorné pocity, ale pre úmysel a rozhodnutie vyhýbať sa zlu, konať dobro, vytrvať na začatej ceste a postupovať stále k lepšiemu. 

Podľa Augustína cesta, pravda a život je pre kresťana Kristus. Ak on bude viesť kresťana, tak nezablúdi, nepomýli si cestu. Je potrebné opakovať modlitbu žalmov, aby nás Pán viedol až do konca. A Pán nás vedie prostredníctvom svojich pokynov, napomenutí. Skrze Krista nám podáva ruku a vedie nás k životu, lebo Kristus je pravda. „Dávid prosí, aby (celým srdcom) nasledoval Boha bez akéhokoľvek vychýlenia.“ (Feuer)

„Vzdávať chválu celým srdcom znamená robiť to nie povrchne, tak, aby človek popritom myslel na iných, ale zo všetkých síl ctiť jeho meno naveky. V ľudskom srdci sídli od narodenia sklon k zlu aj sklon k dobru. Vzdávať Bohu chválu celým srdcom znamená, že človek zapája obe tieto náklonnosti.“ (MidrTeh) „Žalmista s čistým srdcom a v Pánovej škole upevnený nevkladá viac svoju nádej do pomíňajúcich sa potešení sveta.“ (Kassiodor)

Ochránenie života pred najhlbším šeolom vyjadruje pomoc v ľudsky beznádejnej situácii. Termín „šeol“ vo Sv. Písme vyjadruje najnižšie predstaviteľné miesto, kam sa iba zostupuje, čiže miesto, odkiaľ niet návratu, miesto opustenosti a zabudnutia. Iba Boh jediný má moc nad šeolom a on, na ktorého sa žalmista spolieha ochránil jeho život (dušu), čiže prinavrátil ho do života. 

Boh sa neustále prejavuje ako láskavý a milosrdný, čo sú adjektíva, ktorými sa vyjadruje, že ho charakterizuje zľutovanie a milosť. Ďalej je zhovievavý (dlhý do hnevu), čiže je trpezlivý, len tak ľahko sa nenahnevá a ak by sa aj „nahneval“, jeho „hnev“ trvá iba krátko a smeruje k očisteniu a uzdraveniu. A napokon je veľmi milostivý a verný. „Atribút Božej vernosti zaručuje splnenie prisľúbení. Boh nikdy svoje slovo neporuší, môžeme dôverovať, že odmení tých, čo si to zaslúžia.“ (Radak) Všetky tieto uvedené charakteristiky tak predstavujú Boha ako toho, kto zostáva verný vzťahu s človekom aj napriek tomu, že človek na neho často zabúda alebo aj priamo koná proti nemu. 

Boh, ktorého Izrael už oddávna vzýva ako milostivého, je teraz požiadaný, aby svoju milosť udelil. Ďalej žalmista prosí o Božiu posilu v jeho zápase s protivníkmi a tiež o záchranu.

Boh je totiž prameňom istoty pre človeka v núdzi, ktorý sa na neho s dôverou obracia.

„Celkom ma zasahuje dynamika tohto žalmu. Text je rozdelený na tri časti: vo v. 1-7 Dávid žiada o Božiu pozornosť „nakloň sluch, ku tebe volám, buď pozorný“. Vo v. 8-13 Dávid velebí Boha: „nikto nie je ako ty, Veľký si, teba budem chváliť“. A nakoniec vo v. 14-17 Dávid prednáša svoju žiadosť Bohu a prosí o jeho pomoc. Toto je moja dynamika! Hľadám Boha, keď ho potrebujem a konám tak ako kupliar. Hľadám jeho pozornosť skľúčeným a podriadeným spôsobom, potom sa snažím zaistiť  si jeho pozornosť tým, že ho chválim a zvelebujem. Konám tak stále, snažím sa postaviť do čím lepšej pozície, snažím sa ho získať a potom prichádza požiadavka. Ale skutočne Boh toto potrebuje? Má potrebu byť volaný ku pozornosti, aby si ma všimol? Potrebuje cítiť sa velebený, aby počúval moje bolesti? Ako veľmi ma oslobodzuje vidieť veľkodušnú Božiu lásku voči mne, keď o ňu nežiadam, keď ju neočakávam. Toto sú nevysvetliteľné dynamiky, dajú sa pochopiť iba v otcovskom vzťahu. Boh ma počúva a miluje ma, keď ku nemu hovorím, aj keď som od neho vzdialená a ignorujem ho. Ako otec pred ktorým sa pomýliš, ale vieš, že sa môžeš vrátiť, poprosiť o pomoc a že budeš vypočutý.“ (Caterina Vanni)

„V jednom komentári sa takto píše o tomto žalme: „Táto modlitba sa nezmieša s inými, podobnými krikmi bolesti ku priateľskému božstvu. V nej je cítiť, že za ňou je dialóg lásky a dôvery Evanjelia: Žiadajte a dostanete.“ (G.F.Ravasi)

WordPress Video Lightbox Plugin