Žalm 89 5. časť komentár:
Keď Izrael je Pánovým ľudom (porov. v. 16), môže sa chváliť Pánovou mocou ako svojou vlastnou. V tomto duchu aj žalmista v Ž 59,10.18 a 81,2 hovorí o Pánovi ako o svojej sile. „Veď nie vlastnou silou sa majú chváliť, ale len tvojou silou.“ (Ibn Ezra) Pán svojho kráľa obdarí silou. Pán predstavuje silu Izraela.
Gianfranco Ravasi nazýva tento žalm monumentálnym žalmom, v ktorom sú tieto hlavné témy: Pánovo milosrdenstvo, jeho vernosť, zmluva s Božím služobníkom Dávidom, istota Dávidovho rodu, čo pretrvá všetky pokolenia. Úvod žalmu sa takto javí ako rozjímavé, poučné dielo ospevujúce milosrdnú Božiu dobrotu a jeho vernosť, ktorú chce žalmista ospevovať navždy.
Po úvodnej časti žalmu nasleduje krátky kozmický hymnus, pod čím treba rozumieť oslavu Boha, do ktorej sú zakomponovaná nebesia, oblaky, rozbúrené more, nebo, zem, sever i juh. Boh zástupov však neobmedzene a neohrozene vládne nad všetkým. Táto oslava Božej zvrchovanosti má svoju odozvu v blaženosti ľudu Izraela a jeho kráľa. Božia vláda sa uskutočňuje na základe jeho štyroch pilierov: spravodlivosť a právo, milosrdenstvo a vernosť (v. 15). „Ide o štyri najkrajšie mená Pána.“ (G.F. Ravasi)
Centrálnou časťou žalmu je spev o Dávidovi a o Božích prísľuboch tomuto najvyššiemu nad kráľmi zeme (v. 28)
Druhou témou žalmu je pasáž začínajúca veršom 39: Ty si ho však zamietol a zavrhol… Pre túto časť je typická nezvyčajná prudkosť, s ktorou sa žalmista obracia na Boha, ktorý je opisovaný takmer ako nepriateľ pomazaného kráľa, predtým takého obľúbeného a oslavovaného: zaprel si zmluvu… znesvätil diadém… To všetko napriek tomu, že niekoľko veršov predtým ho Boh uisťoval: moja zmluva bude preňho istá… (v. 29). Vyvolený kráľ mal neznesvätiť Božie ustanovenia, a tu sám Boh znesvätil (až) k zemi jeho diadém… (v. 40). Namiesto obrany pomazaného kráľa sa zdá, že Boh prešiel na stranu nepriateľov a prelomil si všetky jeho múry, pretvoril si jeho opevnené mestá na ruinu (v. 41). Žiadna duša nemôže uniknúť z moci šeolu… (v. 49). Tieto „výčitky“ na adresu Boha sa končia otázkou: Dokedy, Pane? (v. 47)
Ani v tomto žalme, podobne ako v Ž 88 nenájdeme žiadnu odpoveď Boha na túto lamentáciu žalmistu. Autor ešte pridáva prosby typu Spomeň si… (v. 48.51) a potom jeho hlas zaniká. Záverečná doxológia vo v. 53 je formálnym ukončením 3. Knihy Žaltára. Teologická reflexia prirodzene vedie čitateľa až k Zachariášovmu chválospevu hovoriacemu to tom, ako sa Boh rozpamätal na svoje prísľuby a splnil ich v plnosti časov (porov. Lk 1,68-79).
Žalm 89 nás učí kráse a úžitku z meditácie dejín spásy. Možno v nich spoznať celú krásu tých možností, ktoré má človek pred sebou. Daruje mu ju Boh tým, že vedie človeka a usmerňuje ho počas dejín tak, aby dokázal spoznať a prijať Vykupiteľa. Na troskách života vládze tento človek len volať k Bohu to posledné „spomeň si…“ Je tu zahrnuté volanie človeka po Spasiteľovi. Boh si spomenul obdivuhodným spôsobom, keď sa Boží Syn stal človekom.