Žalm 110

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 110 komentár:

Z hľadiska širšieho kontextu je tento žalm súčasťou Piatej knihy žaltára (Ž 107-150). Žalm 107 otvára témy útlaku, následného súženia a vďaky za vyslobodenie z tohto stavu. Žalm 108 je kompilátom Ž 57,8-12 a Ž 60,7-14, predstavuje prosbu o Božiu pomoc. V Ž 109 je hlavnou témou útlak a utrpenie zbožného, spôsobené jeho nepriateľmi. Žalmy 111-113 sú tzv. Aleluja žalmy, ktoré oslavujú Boha za jeho pomoc a vyslobodenie. Ž 110 sa teda nachádza v strede ako odpoveď na prosby z predchádzajúcich žalmov a predpoklad chválospevov v nasledujúcich.

V mikrosvete Ž 107-113 sa tak zrkadlí historická skúsenosť Izraelitov s JHVH: Bohu patrí chvála a česť, lebo ich vyslobodil z bezvýchodiskovej situácie. Žalm 110 ako stred teda ponúka Božie riešenie ľudských trápení a poskytuje predpoklad oslavy Pána.

Tento žalm je venovaný trom stĺpom židovskej tradície: Abrahám, Dávid a Mesiáš.

Pánova pravica zachraňuje jednotlivca, napriek nepriateľským okolnostiam (Ž 17,7, Ž 108,7, Ž 138,7). Preto žalmista vyznáva, že v Pánovej pravici je neskonalé blaho. Podopretie Božou pravicou znamená intímne vyjadrenie vzťahu k Bohu (Ž 63,9).

„Ježišova vláda súvisí s jeho službou hriešnemu ľudstvu. Je to vláda toho, ktorý berie na seba hriech tých, nad ktorými vládne. Boh Otec obdarúva tento svet, lebo ho zmieruje so sebou v Kristovi… Keď porozumieme, čo to znamená byť podriadený Kristovi, pochopíme Božieho Baránka, ktorý na seba berie hriech sveta.“ (Origenes)

„Mojžiš a Áron používali rovnakú palicu (žezlo), ktorou robili zázraky v Egypte pred faraónovými očami. Dávid držal túto palicu v ruke, keď išiel bojovať s Goliášom. Slúžila ako žezlo v rukách kráľov Dávidovej dynastie, až kým nebol zničený chrám, potom bola palica schovaná. V budúcnosti ju objaví Mesiáš a s jej pomocou si podmaní všetky národy sveta. (Feuer)

„Palica tvojej moci označuje slovo evanjelia, ktoré predstavuje moc Spasiteľa a jeho plán spásy.“ (Euzébius)

„Posvätnosť“ a „vznešenosť“ sa v SZ v prvom rade vzťahujú na JHVH a charakterizujú jeho oddelenosť od stvorenia, vrátane človeka, radikálnu inakosť, ktorej sa nič smrteľné nemôže priblížiť. No vznešení môžu byť aj ľudia, všeobecne Boží služobníci (Ž 90,16), kráľ (Ž 21,6) či hrdina (Ž 45,4-5), ktorým vznešenosť prisúdi Boh. Tak sa výraz posvätnosť môže aplikovať aj na ľudí.

„Od východu zornice“: dôraz je tu na skutočnosť, že Pánova mladosť sa obnoví hneď ráno, bez nejakého časového oneskorenia. Rosa sa v SZ použiva v pozitívnom význame ako výraz Božej starostlivosti, prosperity z dobrej úrody.

„Lono“ označuje tú najintímnejšiu komnatu božskosti. Z lona teda znamená z podstaty božskej prirodzenosti, alebo aj v tajnosti, tajomstve, lebo nikto nebude môcť rozprávať o tomto zrodení. Všetko to, čo je Boh Otec vo svojej božskosti podstate, dáva Synovi, ktorého plodí… Syn je totiž Svetlo zo Svetla, ktoré sa zrodilo pred všetkým stvorením. (Origenes)

„Čo sa môže zdať trpkým alebo ťažkým, v porovnaní s Kristom, ktorý bol Boh od večnosti, v nádhere, ktorého Boh ešte pred zorničkou splodil, bol jednej podstaty s Bohom, prišiel akoby z väzenia ľudského života a ponoril sa až do hlbín ľudskej biedy?“ (Bernard z Clairvaux)

Zatiaľ, čo vo v. 1 sa panovníkovi ponúka miesto po pravici Pána, v tomto verši je Boh (PÁN) po pravici panovníka. Metafora Boha po pravici človeka vyjadruje Božiu ochranu (Ž 121,5), garantuje spravodlivosť znevýhodneným (Ž 109, 31) a podporu v ľudských trápeniach a zápasoch (Ž 16,8).

„Podľa proroctva žalmu sa Kristus mal napiť z kalných a smutných vôd. Vzal kalich, naplnil ho z potoka tohto sveta a vypil ho na ceste, lebo sa ponáhľal do svojho domova. Na ceste vyjadruje aj to, že smrť bola pre neho len prechodom.“ (Gregor Veľký) Pán pil z potoka a odchutnal smrť. Preto ho Otec oslávil a bolo mu dané meno nad každé iné meno. A pretože sa napil z potoka na ceste, bol vyzdvihnutý, aby vyzdvihol nás… Človek totiž už nemohol zdvihnúť svoj zrak k nebu, ale len k zemi. Zodvihol hlavu neznamená, že ju Pán zdvihol sebe, lebo Pán ju mal stále hore. Pán však preto zdvihol hlavu človeka, ktorý ležal na zemi, aby mohol hľadieť na nebo.“ (Hieronym)

„Kristus pomáha duši v boji. Taká duša vie, že v budúcnosti ju čaká sladkosť a príjemnosť, a tak sa upevňuje v nádeji a istote, že dosahuje Božie kráľovstvo.“ (R.Rolle)

 

WordPress Video Lightbox Plugin