Žalm 142

Zhudobnený text s akordami

Originálny text

Žalm 142

Nahlas volám k_Pánovi,
nahlas a úpenlivo prosím Pána;
nariekam pred ním
a rozprávam mu o_svojom súžení.
Ja síce klesám na duchu,
ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám,
nastavili mi osídlo.
Pozeral som sa napravo a videl som,
že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť,
o_môj život nik nestojí.
Pane, k_tebe volám
a hovorím: „Ty si moje útočište,
môj podiel v_krajine žijúcich.
Všimni si moju úpenlivú prosbu,
lebo som hrozne zdeptaný.
Osloboď ma od prenasledovateľov,
lebo sú mocnejší ako ja.
Vyveď ma zo žalára,
aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa,
keď mi prejavíš priazeň.“

Komentár

Žalmista sa trápi, vzdychá si a prosí pred svojim Bohom, pretože vie, že aj keď je dobitý a zničený kvôli tvrdým skúškam, Boh pozná osud jeho života. Môcť sa vyžalovať pred Bohom je už potešením a útechou.

Nepriatelia kladú prekážky na jeho cestu: nie je nikto, kto by ho bránil alebo nejakým spôsobom sa o neho postaral, každá cesta úniku sa zdá ako uzavretá. Nezostáva iná nádej ako sa utiekať k Bohu, preto sa utieka k nemu, ktorý ho oslobodzuje od nepriateľov a pomáha ujsť jeho duši zo smutnej situácie, v ktorej sa nachádzala ako uväznená. Ďakuje Bohu a všetci, ktorí milujú spravodlivosť sa tešia a vzdávajú vďaky spolu s ním.

Žalm je pripisovaný Dávidovi, keď sa skryl do studne, aby utiekol pred kráľom Šaulom. (1Sam 22,1 1 Sam 24)

Sv. Hilár hovorí, že všetko, čo je povedané v žalme sa naplnilo v Pánovi počas umučenia. Predovšetkým rozjímanie nad tajomstvom opustenosti v jeho utrpení. Kristus sám túži do nej vstúpiť, hoci je tajomná a hrôzostrašná, do tej, do ktorej sa vrhol človek, keď utekal od Boha: opustenosť viny, zvrátenosti, absurdity, smrti, prázdnoty a ničoty.

Kristus „sa tam ponoril až do posledného dychu, až po tú vzdialenosť, na centrálny bod, od ktorého môže znova vytrysknúť svätá moc, ktorá z ničoho vytvorila tento svet. Tam z tej ničoty vzniklo nové stvorenie.“ (R. Guardini)

Kristus nás oslobodil z našej opustenosti a samoty tým, že nám poslal Ducha Svätého, božského komunikátora a utešiteľa. Keď veríme v neho, vidíme ako sa väzenie našej existencie otvára do špirály, cez ktorú prichádza svetlo večnosti, ktoré premieňa väzenie na Boží chrám. Vedie nás ku slobode v Bohu.

Svätý František recitoval tento žalm počas svojej agónie a potom, čo vyslovil posledné slová, vstúpil do večnosti. (Sv. Bonaventura)

V tomto žalme sa modlíme za tých, ktorí sú pod tlakom samoty a opustenosti, aby našli Krista, ktorý ich poteší i za zosnulých a za nás v dňoch znechutenia a opustenosti, keď je okolo nás len prázdno a pusto, aby padli iluzórzne nádeje, ktoré niekedy vkladáme do sveta okolo nás.

WordPress Video Lightbox Plugin