Žalm 49

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Žalm 49

Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.
Čujte to, všetky národy,
počúvajte, všetci obyvatelia zeme;
vy všetci, prostí aj vznešení,
všetci vospolok, bohatí aj chudobní.
Moje ústa hovoria múdrosť
a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.
K prísloviam ucho nakláňam,
pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu.
Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných,
keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť?
Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu
a chvastajú sa nadmerným bohatstvom?
Veď sám seba nevykúpi nik,
ani nezaplatí Bohu výkupné za seba.
Cena za vykúpenie života je príliš vysoká;
nikdy nebude stačiť,
aby človek žil naveky a zánik neuzrel.
Veď vidí, že umierajú aj mudrci,
rovnako hynie blázon i hlupák
a cudzím nechávajú svoje bohatstvo.
Hroby im budú večnými domami,
príbytkami z pokolenia na pokolenie,
aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien.
Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo;
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.
Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba,
a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú.
Ako ovce sa ženú do priepasti
a smrť je ich pastierom.
Padajú strmhlav do hrobu,
ich zjav sa pominie:
podsvetie im bude príbytkom.
No moju dušu Boh vykúpi,
z moci podsvetia ma iste vezme k sebe.
Netráp sa, ak niekto bohatne
a ak sa poklad jeho domu zväčšuje.
Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou,
jeho poklad s ním nepôjde.

Aj keď si blahoželal za živa:
„Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal,“
predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť
a tí už nikdy svetlo neuzrú.
A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal,
je ako lichva, čo hynie;
v tom je jej podobný.

Žalm 49 komentár: 1. časť
Tento žalm bol pravdepodobne zložený po exile, keď Izraeliti pod tlakom smutných
udalostí boli privádzaní k tomu, aby prehĺbili vnútornú reflexiu a znovu hľadali hlboké
motívy ich vzťahu k Bohu.
V úvode žalmista pozýva k pozornosti všetkých, ale hlavne bohatých a chudobných.
Nasledujú dve slohy, ktoré končia tým istým refrénom.
Rovnaký level: akokoľvek bohatí môžu byť bohatí, akokoľvek mocní môžu byť mocní,
všetci zomrú a nechajú dedičstvo iným. Žalm 49 nám pripomína túto veľkú pravdu
pre všetkých: bohatí a mocní, tak ako chudobní a obyčajní, aby sa necítili menej od
vznešených.
Nestačia ani bohatstvá, ani múdrosť, aby zahnali krátkosť života, akokoľvek by sme
sa ho snažili predĺžiť. Ale asi nikto by nechcel žiť po stáročia v dome odpočinku alebo
pripútaní na prístroje. Život sa nám už zdá dostatočne dlhý. Skôr by sme si priali
dlhšie dni, v ktorých by sa nám darilo. Tento rytmus je podobný pre chudobného
i bohatého.
Dôverovať niekomu inému alebo iba sebe samému? Žalm 49 nám pripomína, že
všetci zomrieme, ale aj nám zdôrazňuje rozdiel, ktorý dokonca poráža smrť:
vedomie, že sa nemôžem zachrániť vlastnými silami a sám, že mi k tomu nepomôžu
ani moje reči a rozhovory, že sa nezachránim sám, ani ma nemôže nasýtiť závisť
iných pre moje pominuteľné pozemské úspechy. Žalmista si volí dôveru s istotou, že
nebudú to vlastné sily, ktoré by ho zachránili, ale ruka podaná priateľom, ktorý ho
osvecuje. Boh života nemôže opustiť toho, kto mu zveruje svoj život, tým, že ho
vyťahuje z nezmyselnosti.
V 1. slohe žalmista čelí problému chudobných, ktorí sú utláčaní a prenasledovaní
bohatými, ktorí si užívajú bohatstvo a prosperitu. Utešuje sa tým, že zoči voči smrti
sú všetci rovní: bohatí, chudobní, múdri i hlúpi.
2. sloha pojednáva o odmene po smrti. Tí, ktorí dôverovali moci, bohatstvu a sláve tu
na zemi dopadnú zle a nezachránia ich majetky hromadené na zemi. Najdôležitejšie
zjavenie nám ponúka verš 16, v ktorom je prítomná nádej na život a budúcu odmenu
pre spravodlivého, ja keď to ešte nie je podané akou formou.
Nepoškvrnený Baránok svojou krvou, ktorú slobodne vylial nám zaslúžil život
a v Bohu nás zmieril so sebou samým a medzi nami a vytrhol nás z otroctva satana
a hriechu, tak môže každý z nás povedať: Boží Syn ma miloval a obetoval seba
samého za mňa (Gal 2,20). Každý kresťan dostáva dary Ducha Svätého a v nich je
ukrytá pečať dedičstva (Rim 8,25, Ef 1,14).
Patristická tradícia považovala tento žalm ako ponaučenie, ktoré Kristus obracia na
ľudí, aby ich pozval ku vykúpeniu a spáse. Súvisiace texty: Lk12,16-21, 1Tim 6,6-10)

WordPress Video Lightbox Plugin