Žalm 85 – 1. časť

Zhudobnený text s akordami

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Originálny text

Prosíme o prepáčenie - na obsahu sa pracuje.

Žalm 85 1. časť komentár:

Verše 2-4 opisujú Božie konanie v minulosti, čo nachádzame aj na iných miestach Žaltára. Takéto formulácie sú používané ako argument pre prosbu, aby Boh opäť zasiahol, alebo ako základ a motív dôvery modliaceho sa v stálosť Boha, ktorého milosrdenstvo trvá naveky. Žalm hovorí o pozitívnom vzťahu Boha k svojej krajine, a teda k jej obyvateľom, ktorým Boh dal zem do vlastníctva. Zem je darovaná, aby bola obývaná a obrábaná. V Ž 44,4 je práve náklonnosť a nezištná láska Boha k ľudu motívom darovania zeme a vovedenia Izraela do nej. Zvrátenie rozsudku a návrat zo zajatia znamená obnovu ľudu a predovšetkým obnovu porušeného vzťahu medzi Bohom a ľudom. Je dôležité poznamenať, že vo všetkých textoch, kde sa výraz zmeniť zajatie nachádza je konajúcim subjektom Boh. Boh je a stále zostáva ten, ktorý obnovuje vzťah poznačený nevernosťou.  

Zatiaľ čo v iných textoch (Ž 38, Ž 51) vinu nesie človek, v našom žalme je subjektom konania Boh. On berie ťarchu viny a odstraňuje ju, čo pre človeka znamená odobratie bremena, a teda odpustenie. Výraz niesť, vziať vinu evokuje oslobodenie, ktoré podľa vyššie uvedených obrazov dovoľuje vinníkom narovnať sa a pocítiť úľavu. Tento stav si človek, ľud nemôže zabezpečiť sám vlastnými silami. Boh nielen berie na seba zlo a neprávosť, ale na ne ani nehľadí. Prikrytie však neznamená, že hriech je naďalej prítomný. Ide o úplné odstránenie hriechu, tak ako to naznačuje text Neh 3,37. Ak sa Boh rozhodol zakryť a nehľadieť na zlo, neuchováva ho viac v pamäti a zabúda na urážku, ktorá mu ním bola spôsobená. Takýmto konaním Boh zmieruje človeka, ľud so sebou samým. 

Ako sa v minulosti Boh odvrátil od svojho hnevu, tak je aj teraz žiadaný, aby sa vrátil späť ku svojmu ľudu, aby sa k nemu obrátil. Z prosby zaznieva citeľná vzdialenosť, ba až neprítomnosť Boha. V oslovení, ktoré nasleduje vo v. 5, však môžeme vnímať aj očakávanie a nádej. Je to vedomie ľudu, že jeho obrátenie a obnova sú v konečnom dôsledku darom Boha. Ľud sa môže obrátiť, vrátiť a byť obnovený iba vďaka navráteniu sa Boha k ľudu. „Bože našej spásy“: v tomto oslovení je Boh označený ako ten, kto koná v prospech ľudí, ak ten, kto ľud zachraňuje. Slovo spása môže značiť aj: záchrana, oslobodenie, pomoc. Toto oslovenie nachádzame aj v Ž 18,47, Ž 24,5, Ž 25,5, Ž 27,9, Ž 65,6, Ž 79,9.

Iba vďaka večnej láske Boha môže ľud opäť zakúsiť jeho pretrvávajúce milosrdenstvo a počuť prísľub obnovy a radosti. 

Formulácia vo v. 7 naznačuje, že súčasná situácia ľudu je podobná smrti. Ľud však už mal skúsenosť s Bohom, ktorý navracia život. Sloveso oživiť je často používané na vyjadrenie oslobodenia z n sa nebezpečenstva, úzkosti, súženia (Ž 71,20, Ž 143, 11), ochrany pred nepriateľom (Ž 41,3, Ž 138,7) a na opísanie vernosti a spoločenstva s Bohom (Ž 80,19). Použitím zámena ty sa chce vyzdvihnúť výlučnosť a jedinečnosť Božieho konania. Iba on môže darovať slobodu a spásu.  „V exile sme ako mŕtvi, ktorých nemôže priviesť späť k životu nik iný, jedine ty, Boh.“ (Feuer)

WordPress Video Lightbox Plugin